Akcia:Lyžiarsky výcvik 2005 2006

Z Gymnázium vo Vranove nad Topľou

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Náš lyžiarsky zájazd

Tohtoročný lyžiarsky zájazd bol pomerne dlhý čas neistou záležitosťou. Mám na mysli to, že sme si neboli istí, či sa vôbec bude konať. Kvôli nedostatku prihlásených žiakov a pravdepodobne aj iným problémom sme totiž mali ,,zakotviť“ v Zámutove. No a samozrejme, to sa nepáčilo nikomu z nás. A tak sme si spoločnými silami (aj silami našich pánov profesorov) napokon vydobyli Ždiar. Aj keď sme na prípravu, prípadne pozháňanie výstroje, mali iba jeden víkend, určite sme boli radi, že uvidíme ,,kus sveta“, resp. Slovenska.

Na výlet sme sa vybrali s obrovským nadšením a očakávaním. Po dlhej, hrboľatej a čreva vydúvajúcej ceste sme v pondelok, zhruba naobed, dorazili do malebnej a poriadne dlhej dedinky- Ždiar. Musím povedať, že pred príchodom som predpokladal, že budeme ubytovaní v nejakej ubytovni alebo v niečom takom. No nikdy by som nečakal, že to bude penzión. Bol skutočne nádherný a ja osobne som sa v ňom cítil veľmi dobre. Keď nám teda porozdávali kľúče od izieb a my sme sa narýchlo ubytovali a prezliekli, tak sme po obede zamierili na svah. A tu nastali prvé problémy. Aby si totiž profesori overili naše zručnosti a kvality, k našej radosti nás nechali vyšliapať v hlbokom snehu, relatívnej horúčave s lyžami na pleciach hneď ten najväčší svah. Ja osobne som mal už dosť len keď som ten kopec videl. No dopadlo to dobre - neboli žiadne zlomené nohy. Celkovo však musím povedať, že podmienky na lyžovanie boli viac než ideálne - celý čas sa nám usmievalo slniečko do tváre (však nás niektorých aj pekne spálilo), sneh bol taký aký má byť, no skrátka nemáme sa načo sťažovať. Dlhé večery sme si krátili hrou stolného tenisu. No najväčšou zábavou bol program v spoločenskej miestnosti. Boli to vystúpenia žiakov, aj keď mnohí len improvizovali, no to nič neubralo na zábave. A keď ešte k tomu pán profesor Fuňák povedal nejaký vtip, nemohli sme sa nesmiať a zabávať. V posledný večer sa zábavy chopili profesori a pripravili program, ktorý bol akousi čerešničkou na torte. Ako symbol lúčenia pochovali lyžu. Keby som pri tom nebol, určite by sa mi to nezdalo vtipné. No verte mi, že sme všetci od smiechu padali na kolená a dodnes na to spomíname. V jeden deň k nám zavítal aj pán z Horskej služby. Predpokladal som, že to bude nudná prednáška o bezpečnosti v horách. Mýlil som sa - jeho ,,vystúpenie“ bolo veľmi zaujímavé, hlavne keď ho ,,okorenil“ sem tam nejakým ostrejším slovom a mnohými vtipmi. Dokonca sme videli aj lavínového psa naživo v akcii. Moja spolužiačka sa nechala zahrabať do snehu a tento psík ju mal nájsť. Hoci to mal sťažené, napokon to dokázal a tým si získal srdcia mnohých z nás. Takto nejako sa striedal deň s búrlivými oslavami v noci, keď zrazu bol piatok a museli sme odísť. Zbehlo nám to strašne rýchlo, skoro ako voľná hodina v škole. Odchádzali sme teda s melanchóliou, ale aj s radosťou z prežitých zážitkov, ktoré určite stáli za to, aby som o nich aspoň niečo napísal.

Vstup do galérie...

Osobné nástroje
Menné priestory
Varianty
Operácie
Navigácia
Aplikácie
Nástroje
Pomoc