Branecký výcvik 2003 2004 - tretiaci
Z Gymnázium vo Vranove nad Topľou
„Jééj, konečne týždeň, ktorý môžeme spájať so slovom škola bez toho, aby sme nechytali kolapsové stavy,“ pomyslela si väčšina tretiakov 10.5, teda v deň, keď sme zahájili povinný branecký výcvik vo Vysokých Tatrách. Plní radosti a očakávania sme všetci šesťdesiati nasadli do 45 miestneho autobusu, ktorý nás len s menšími zastávkami pri zablokovaní premávky bezpečne dopravil „neďaleko“ miesta nášho 5-dňového pobytu. Totiž do Tatranskej Polianky, odkiaľ sme absolvovali našu prvú túru – výstup na Sliezsky dom. Asi po hodine štyridsaťpäť zdolali prví nadšenci kopec vedúci k Sliezskemu domu. A pohľad, ktorý sa nám naskytol po prekonaní všetkých pásiem lesa vrátane kosodreviny, stál za to. Pred nami sa rozprestierala chata, Velické pleso a Tatry v celej svojej nádhere.
V prvý deň nám naše plány na túru prekazilo počasie. Zraz, ktorý nariadili profesori, ktorí do poslednej minúty verili, že počasie sa umúdri, zahnal naspäť do teplej chaty vietor a nepríjemný dážď. No v podvečer sme si to vynahradili. Tí, ktorí mali záujem, zašli k neďalekému vodopádu, a tí „chodeniachtiví“ vyšľapali s pánom profesorom Fuňákom na neďaleký kopec odkiaľ pozorovali stádo kamzíkov.
Na ďalší deň nám, našťastie, počasie vyšlo. A tak sa mnoho z nás vydalo na svoju prvú veľkú túru v živote. Cesta zo Sliezskeho domu na Hrebienok ubehla skutočne rýchlo. No po dvojhodinovom oddychu sa len málokomu chcelo pokračovať v túre. Ale hlad nás napokon zahnal aj do Starého Smokovca, odkiaľ sme sa vracali neskonale unavení.
Nasledujúci deň nám počasie znova skrížilo plány a tak nám naši profesori urobili „miniškolenie“ o horách, vhodnom oblečení a prvej pomoci. A aby sme náhodou nezabudli logicky uvažovať, pripravili nám aj logické hádanky, prešmyčky a rébusy, z ktorých sme boli úplne hotoví. Tak ako aj z vtipov, ktorých padlo počas pobytu neúrekom. Ale najviac asi v posledný večer, kedy sme pripravili program pre našich profesorov. A oni nemali problém uhádnuť, kto z nich povedal určitú vetu. Ozaj, to si môžete vyskúšať aj vy: „...a najdôležitejšie sú topánočky...v tom stánku mali pršipláštik za vynikajúcu cenu. To vám skutočne vydrží roky-rokúce...“ alebo „...to čo máš s tým prstom? A to mám odkiaľ vedieť, či je zlomený, čo mám rőntgenové oči?“ A komu z nás sa na perách neobjaví úsmev pri vete, ktorú sme počuli z úst pána profesora Fuňáka denno-denne: „Ozaj, a hovoril som už ten vtip o ...“?
Nádherná prírodná scenéria, výborné jedlo a perfektný kolektív, to sú faktory, ktoré sa postarali o neopakovateľný týždeň na braneckom. A verte mi, naozaj stál za to...
