Branecký výcvik 2006 2007
Z Gymnázium vo Vranove nad Topľou
Branecký výcvik (2.10.- 6.10.2006)
Vytúžené ráno s veľkým R bolo tu a my, bojaschopní tretiaci a septimáni, sme boli s plnou poľnou nastúpení a čakali sme na povely našich veliteľov – profesorov. Ich prvý povel znel: Ide sa na branecký výcvik! Dav zajasal a zaplnil batožinový priestor batohmi a začal sa boj o miesto v autobuse. Konečne sa začalo napĺňať to známe, že škola nie je iba o učení, ale aj o zábave. Cesta na Domašu – Dobrú ubehla rýchlo a my sme sa ocitli na mieste činu. Vyrútili sme sa z autobusu a začal sa boj o izby. Dievčatá chytili apartmány a chlapci „naradovaní“ išli do sparťanskej časti hotela. Vyhladovaní sme sa dostali aj do jedálne. Ženské osadenstvo už bolo vybalené a zabývané (čo nenápadne svedčí o ich šikovnosti), mužské osadenstvo čakalo na prekvapenie šéfkuchára. Ten tak dobre ako začal so servírovaním perfektných jedál, tak dobre aj skončil. Celý týždeň nás rozmaznával a vykrmoval, no a odmietnuť dobroty by bol hriech.
Hneď po obede sme išli umárať kalórie v pochode na hrádzu. 0dborná prednáška rozšírila obzor nášho poznania a po informácii, že v prípade pretrhnutia hrádze by prívalová vlna zasiahla až okolité obce sme boli radi, že hádam do Vranova nedorazí a my nebudeme musieť plávať v provizórnom bazéne. Hoci by to nebolo zlé, keď už mesto nemá „zdroje“ na výstavbu plavárne a poslanci úspešne plávu z jedného do druhého volebného obdobia.
Večer sa niesol v znamení dobrej zábavy a odpískaním „večierky“ vôbec nekončil. Ba naopak. Hotel sa premenil na tajomné mestečko Palermo a o polnoci pri splne mesiaca sme sa rozhodli pre návštevu najbližších, ale i tých vzdialených susedov. Kým sme sa v utorok po prebdenej noci postavili na vlastné, chvíľu nám trvalo, kým sme sa rozpamätali, ako sa používajú :-). A to nás čakal výstup na najvyšší vrch Slánskych vrchov Šimonku, ktorej nadmorská výška 1092 m.n.m. bola pre nás nedosiahnuteľnou métou. Ani počasie sa netešilo. Pofukoval chladný vetrík, popŕchalo a spomedzi hustých mrakov, sem tam, ale naozaj len sem – tam vykuklo slniečko. Vydali sme sa na pochod a niektorým z tváre sršali plamene, ako na pravej bojovej výprave. Naši velitelia p.p. Fuňák a p.p. Guľvas však nestrácali ani minútu a s ľahkosťou lane nám ukázali krásy a zákutia malebných Slánskych vrchov. Bolo že to radosti pri rozprávaní zážitkov pri večernom programe. Nechcem sa chváliť, ale náš program bol jedným slovom úžasný. (dvoma slovami úplne úžasný). Ešte úžasnejšia bola streda s prívlastkom „Deň plný hier“. Hral sa minigolf, šípky, biliard, stolný futbal, volejbal. A že sme to brali vážne, o tom svedčia nasledujúce výsledky:
Výsledky súťaží:
- minigolf
- Kudziová Miroslava 3.C
- Hoľan Peter 3.B
- Paľušová Tatiana 3.A
- šípky
- Mika Ľudovít Sp.B
- Lórinc Viliam Sp.B
- Kovaľ Ľubomír Sp.B
- biliard
- Višňovský Daniel 3.A
- Dzurovčin Adam Sp.B
- Klas Róbert 3.B
- stolný futbal
- Šaffa Gabriel + Zeleňák Tomáš 3.B
- Petričko Ďuro + Dzurovčnin Adam Sp.B
- Dzivák Matej + Flešár Tomáš 3.A
- volejbal
- 3.A
- 3.B
- Sp.B
Po náročnom dni vždy prišiel zvyčajne ešte náročnejší večer a noc. A rozhovory o tom, že keby osa netĺkla krídlami o oblok, sklo by sa nikdy nedozvedelo, že má i druhú stranu, nekonečné rozhovory o alternatívnej výchove... Sem tam sa trocha prevetrali vzťahy, sem tam niekomu strašne vadilo, že máte hrebeň na jeho stolíku. Občas niekto otváral okno ráno o štvrtej, aby sme sa prebúdzali so spevom vtáčikov... Večer čo večer sme sa stretávali v jedálni a súťažilo sa, bolo plno smiechu a radosti. Všetci profesori boli schopní urobiť všetko v rámci svojich možností, len aby nás obohatili svojimi názormi a odovzdali nám kus svojich vedomostí. Ale neskúšalo sa a my sme sa nemuseli trhať zo sna z obavy o známku.
Vo štvrtok sme ocenili aj praktické skúsenosti našich profákov, keď ukázali, že nás dokážu viesť životom a plaviť sa s nami v dobrom i zlom. Pirátske bojové lode v zložení deväťčlennej posádky s našim veliteľom brázdili vody Domaše celý deň. Vystriedali sme sa všetci. Mali sme dobrý vietor v plachtách, naučili sme sa určiť azimut, zorientovať na vode i v teréne. Toľko vedomostí a pohybu nám zabezpečili nielen dobrý pocit, ale aj bolesti rôznych častí tela. Aj príliš veľa pohybu a čerstvého vzduchu nám mestským deťom môže uškodiť. (ha – ha). A tak sme prešli aj kurzom prvej pomoci. Zdravotných bratov a sestry z nás urobila p.p. Biliková. A veruže sme to aj využili. Večer sme vedeli správne dýchať, aby sme neodpadli od smiechu. Naši skvelí profesori sa totiž večer rozhodli, že už nebudú útočiť na náš pohybový aparát a na slávnostnom galavečere za neutíchajúceho smiechu nás všetkých, slávnostne pochovali turistickú topánku v duchu hesla „Turizmu zdar a o rok dovidenia.“
V piatok sme sa vybrali na naše posledné raňajky. Modlitba pred nimi znela takto: Pane, veľký hlad ja mám, štyri, tri, dva, jedna – HAM! Potom posledné fotografie, niekoľko slzičiek a naprogramovali sme sa na smer Vranov.
Páni profesori Vám patrí naša vďaka, že ste s nami ten týždeň vydržali a že ste nám tento nezabudnuteľný pobyt umožnili. Ďakujeme, ďakujeme a ešte raz ĎAKUJEMÉÉÉ!
Lucia Hricová, III. B.
