Ing. Vojtech Christov

Z Gymnázium vo Vranove nad Topľou

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Gymnázium navštevoval v r. 1961-64. Po skončení VŠE pôsobil najskôr ako stredoškolský profesor na SEŠ vo Vranove nad Topľou a potom istý čas ako odborný asistent na VŠE v Košiciach. V určitom období pracoval ako redaktor československého rozhlasu. V r. 1980 sa vrátil späť do školstva, a to ako pedagogický pracovník v DDaM Vranov nad Topľou. Od roku 1968 vykonával funkciu futbalového rozhodcu a v histórii československého futbalu bol nesporne na tomto poste najúspešnejší. Rozhodoval na dvoch MS - Španielsko 82, Mexiko 86, na OH 1980 v Moskve, finále ME v r. 1984 Francúzsko-Španielsko a celý rad ďalších významných zápasov. Pod jeho píšťalkou hrali velikáni svetového futbalu - Maradona, Rumennige, Breitner, Juanito atď. Prednášal na svetovom futbalovom sympóziu spolu s takými osobnosťami ako Boby Charlton, Beckenbauer. V roku 1992 skončil s rozhodcovskou činnosťou a vo futbale mieni ďalej pracovať ako funkcionár.

Spomienky: Na gymnaziálne roky spomínam veľmi rád. Pod rozvážnym riaditeľom p. Belasom "slúžili" skúsení i začínajúci učitelia. Triedny p. Fiľakovský bol pre nás skutočnou autoritou - nielen preto , že mal menej vlasov na hlave, ale hlavne preto, čo mal v nej. Vedel učivo perfektne "podať", vystihnúť podstatu. Mal zmysel pre žartíky, avšak poznal hranicu. Profesor Jenčo mal vždy poruke nejaký žart, či pesničku. Osobne ja i môj predsediaci Uhlík sme nemali radi "jeho" chémiu, jeho však áno. Tento spolužiak s chemickým menom sa mi raz zdôveril, že za celé štúdium nemal v ruke skúmavku. Nemôžem nespomenúť Janča (nech mi to Jano Lengvarský prepáči). Volal nás familiárne - Mižu, Janču, Marčo - takže sme mu to vrátili. Jančo býval u svokra p. Tomašovského - uznávaného vranovského holičského majstra. Hral futbal, dával góly, nemal čas oberať hrozno svokrovi. A tak sme sa ponúkli. Spolu s M. Chľustom sme oberali a svokor nalieval. Zabudli sme na školskú z nemčiny, slečna Horníková, začínajúca profesorka, v spolupráci s J. Lengvarským nás včas privolali a tak sme ešte stihli "šprechovať". Žiadna sláva to nebola, však nám to Jano vrátil. Na brannej výchove nás skúšal individuálne. Aké víno poznáte? Menovali sme rôzne, nebol spokojný. Vraj správna odpoveď mala znieť - omšové. Figliar. Iné to už bolo s p. Kožíkovou. Kto mal fantáziu, odvahu a svoj názor - mal to u nej vyhraté. Jej filozofické poňatie nás orientovalo na strednej škole vysokoškolsky. Pán Marhulík začínal svoju profesorskú púť v čase našich stredoškolských štúdií. Odborník na pohľadanie. Vedel so to spočítať. Keď sa dobre pamätám - mali sme matiku až 4. hodinu. Času dosť, Stano Tuleja dá odpísať úlohu (i keď sa často zdráhal). No prerátali sme sa - pred 1. hodinou matematik zošity pozbieral. Potom vraj chcel podať ministrovi školstva zlepšovák - termín domáca úloha inovovať - domáca úloha odpisovaná v škole. Na nás za zaúčal aj p. Kopina. Obdivovali sme ho. Ako mladý vedel veľa, snažil sa o polemiku. Ale dosť už kádrovania profesorov, snáď mi to nebudú zazlievať, že som si dovolil ich hodnotiť. Spomenul som už dvoch spolužiakov, musím aj ďalších. Jožko Bilý z Benkoviec (áno, je to ten, čo píše epigramy) bol už vtedy veľmi trefný. Na všetko mal repliku. Vždy usmiaty, chudý, vytiahnutý, takmer vždy v saku. Prečo to sako? Vraj má veľa nápadov a sako - viac vrecák, v ktorých ich nosí. Jeho sused - Jožko Mikloš z Kručova, zavalitej postavy, dobráčisko. Šašo triedy. Terč i iniciátor mnohých žartíkov. Fotodokumentáciu niektorých situácií zhotovovala dielňa nášho umelca Mikiho Chľusltu. On ako umelec samozrejme fajčil. Nedal sa však usvedčiť. Až raz jeden profesor nemal zápalky. Vypožičal si ich od Mikiho - a tak nášho umelca usvedčili. Boli sme taká normálna trieda. Bola to dobrá škola. Nepamätám si všetko do detailov. Možno som mal viac napísať o tom-ktorom profesorovi, spolužiakovi, situácii či udalosti. Zabudol som už na mnohé, ale na ľudí nie. Tí za katedrou boli na jednom brehu, my v laviciach na druhom. Medzi nami tiekla rieka. Ona nás spájala. A spojila. Vďaka Vám zato naši učitelia. Dosť už spomienok, veď našej škole a nám, jej absolventom z roku 1964, nie je ani päťdesiat.

Osobné nástroje
Menné priestory
Varianty
Operácie
Navigácia
Aplikácie
Nástroje
Pomoc